Tento rozhovor je tak trošku z iného súdka. Vlado Wagner totiž nie je podnikateľom v klasickom ponímaní tohto slova. Spoznali sme sa cez jeho manželku Silviu (pozdravujem :)), s ktorou spoločne vedú Ásanu – akadémiu vzdelávania a jogy. Oslovili ma na spoluprácu a ťahali sme to spolu zopár rokov :). Vlado je pre mňa inšpiráciou, lebo sa na nič nehrá – ak niečo nevie, alebo mu to nie je úplne jasné, bez okoľkov sa na to spýta a nechá si poradiť. Pracuje na sebe, rád sa učí nové veci a zároveň pomáha iným, aby sa aj oni posúvali vpred.
Prečo si sa rozhodol vydať svojou vlastnou cestou a začať podnikať?
Áno, poznám túto otázku :). Dostávam ju často po vydarených hodinách jogy, keď ľudia vidia, že ma moja práca baví. Ale kladiem si ju aj sám v momentoch, kedy nie sú tak ľahko viditeľné ďalšie kroky v mojej práci.
Pre upresnenie, svoju prácu nevnímam ako podnikanie v zmysle činnosti, ktorá vedie k tvorbe zisku, je to skôr práca v duchu osobného poslania. Snažim sa robiť to, čo vnímam ako zmysluplné pre dnešnú dobu. Vnímam to skôr ako približovanie sa k tomu, čo prirodzene každý v sebe máme ako svoju vôľu. Keď sa k tomuto približujeme, máme pocit naplnenia, ukľudnenia a zmysluplného života.
Čo pokladáš za tvoj bod zlomu?
Spoznal som prístup k joge, respektíve presnejšie k životu, ktorý dnes ponúkam aj vo svojej práci. Veľmi v skratke, keď sa človek naučí usporiadavať svoje myslenie, cítenie a vôľu, tak sa na jednej strane sa usporiada mentálne a na druhej strane zosilnie jeho vôľa. A k tomu ešte rozvíja aj cit pre ostatné oblasti života.
A to ma oslovilo. Mal som vtedy asi niečo po dvadsiatke. Potom prišlo štúdium na univerzite, prvé zamestnanie… A prvé dojmy zo života zamestnaného človeka. Asi aj vzhľadom na spomínané prvé skúsenosti s touto filozofiou boli dojmy z prvých prác pre mňa ťažko únosné. A iba urýchlili krok smerom k hľadaniu niečoho zmysluplnejšieho ako toho, čo som videl vo svojom pracovnom okolí.
Prvé dojmy zo života zamestnaného človeka iba urýchlili krok smerom k hľadaniu niečoho zmysluplnejšieho ako toho, čo som videl vo svojom pracovnom okolí.
Znie to tak, že si vôbec neplánoval rozbehnúť biznis, skôr sa oslobodiť z práce
Presne tak. Nemal som zámer, že chcem podnikať. Skôr som sa chcel stretávať a spolupracovať s inými ľuďmi v citlivejšom a slobodnejšom prostredí, ako mi to umožňovalo zamestnanie.
Podnikanie, teda v mojom prípade otvorenie si živnosti, bolo len právnou formou a rámcom pre tento cieľ. Tá vízia, že ako by to asi mohlo vyzerať v budúcnosti, bola prvým impulzom. A keď na to spätne pozerám, tak tomuto rozhodnutiu pre zmenu určite výrazne pomohlo aj reálne zažitie tohoto “iného” spôsobu života.
Mám na mysli to, že som sa ako mladý človek mohol osobne stretnúť s ľuďmi, ktorí žili život, aký som obdivoval. Mal som dobrú inšpiráciu a vzor :).
V akej oblasti si pracoval predtým?
Som vyštudovaný stavebný inžinier v odbore manažmentu stavieb, rekonštrukcií a novostavieb. Bolo pred finančnou krízou, všetko sa robilo veľkou lyžicou a hrubou záplatou. Rýchlo a bez citu, nepremyslene, s nezvládnutou komunikáciou…
Keby som nespoznal túto filozofiu od predstavy k uskutočneniu, asi by som tam zostal a dnes by som bol z toho stresu obézny, alebo fajčil, pil, či extrémne športoval. Alebo si to kompenzoval inak. Partnerské problémy by asi na seba nenechali dlho čakať. Všetko toto dnes vidím u mnoho ľudí a bývalých kolegov. Inak sa to asi ani nedá, keď človek zostane v tomto prostredí.
Keby som zostal v práci, dnes by som asi bol z toho stresu obézny, alebo fajčil, pil, či extrémne športoval. Alebo si to kompenzoval inak.
Takže si pociťoval potrebu zmeny prostredia…
Áno, dôvody pre zmenu som vnímal veľmi silno. Našťastie sme vtedy nemali hypotéku, či deti, tak som si povedal, že to jednoducho skúsim. Mal som plán, že keď to nevyjde, tak sa vrátim späť. Zatiaľ som to však nemusel spraviť. Aj keď niektoré dni sú skutočne napínavé… :).
Aké boli vaše začiatky? Pred 10 rokmi bol trh úplne iný
Čo sa týka jogy a dopytu po nej, tak sme začali 10 minút pred jej boomom. Človek vtedy ako učiteľ jogy nemusel veľa vedieť a ľudia aj tak na hodiny chodili. Stačil jednoduchý web a už to šlo.
Prvý rok som sa len preorientovával. Jednanie s ľuďmi som sa musel učiť od základov, keďže som vyšiel z technickej brandže. Nepracoval som ani v reklamke, ani na HR oddelení, ani som nebol psychoterapeutom. Ale do značnej miery som všetky tieto schopnosti potreboval. Potom prišiel boom a my sme sa relatívne ľahko viezli na vlne dopytu.
Takže rozbeh ste mali relatívne ľahký…
To áno. Ale pre mňa osobne bolo omnoho väčšou výzvou vysporiadať sa so spoločenským hlasom, hovoriacim: “Kam by sme to došli, keby každý robil to, čo ho baví!” Nejak to na mňa doliehalo. Po tých prvých rokov v klasickej práci som zrazu, keď som začal vyučovať jogu, zažíval momenty, kedy som cítil ľahkosť, novú životnú silu, radosť zo života a ľudí okolo mňa. A myslím, že ma to zneisťovalo. Pretože vo vzduchu bola skôr ťažoba a spomínaný ťaživý názor, ktorý človeku vsugeruje: “Človeče, život je ťažký, neskúšaj to zmeniť. Zle dopadneš. Že ťa to nebaví, to nerieš. To nezmeníš.”
Veľmi mi odľahlo, keď som zistil, že “kam sme to došli, keď každý robí to, čo ho nebaví”. A že je potrebné, aby sa vôľa človeka, jeho cítenie a myslenie mohli zdravo rozvíjať.
Po tých prvých rokov v klasickej práci, keď som začal vyučovať jogu, som zrazu zažíval momenty, kedy som cítil ľahkosť, novú životnú silu, radosť zo života a ľudí okolo mňa.
Nepociťoval si v začiatkoch potrebu marketingu alebo mentoring?
Výborná otázka. Pociťoval som enormnú potrebu tohto všetkého. No žiaľ sme často šli autodidaktickou cestou, všetko sa naučiť a zvládnuť sami. Dnes už aj ja sám spolupracujem s odborníkmi. Takisto aj ľudom, ktorých vzdelávame za učiteľov jogy, odporúčam obrátiť sa na odborníkov v oblasti marketingu, komunikácie na sociálnych sieťach, či tvorby webu, alebo sa u nich učiť. Takže za mňa, kurzy určite áno.
Na druhej strane, pred 10 rokmi tu pojem start-up ešte vôbec nebol. Neboli coworkingové huby a ani freelanceri… Boli len ľudia s odvahou. A niektorým to vyšlo na prvý krát. Iným na druhý, či až ďalší pokus. Ale v zásade to vyšlo každému :).
Aké sú pre teba najväčšie prínosy podnikania?
Flexibilita môjho nasadenia. A možnosť vybrať si, s kým a na čom budeš pracovať.
Ak by si začínal od začiatku, čo by si urobil inak?
Od začiatku by som sa snažil myslieť vo veľkom a v dlhodobom horizonte. Ale to v začiatkoch ide ťažko, lebo človek pre novú oblasť a životnú pozíciu ešte nemá vypestovaný cit.
Mal si na začiatku z niečoho obavy?
Strach som nemal, neodkladal som začiatok. Asi je vhodné začať ako mladý, vtedy má človek menej strachov a obáv.
Ono, tvoje otázky vychádzajú z predstavy, že byť zamestananý je normálne. A z toho neskôr začínaš podnikať. Máš teda strach, nepoznáš to a podobne.
Áno, toto je bežne zaužívaný vzorec, ku ktorému sme vedení od mala…
Presne. Ale môj názor je, že pre budúcnosť, teda aby to bola štastná budúcnosť, bude treba začať myslieť inak a aj tak vyučovať, napríklad na školách.
A síce: “Toto je život. Toto sú jeho klady a toto jeho nedostatky. Takto a takto sa to dá zlepšiť, takto a takto sa dá k tomu celému prispieť. Toto by malo zmysel robiť. Ty si mladý človek. Čo z toho vidíš ako svoje poslanie, svoj zmysel života? Čo by si chcel ty?” A následne viesť mladého človeka k skutočnému podnikaniu, teda k uchopovaniu šancí. Nie sa zašiť do zamestnania a odtiaľ sa potom báť odísť do “free” lance módu.
Freelance v zmysle nájdenia a uchopenia svojich silných stránok a ich vnesenie do spoločenského zapojenia či služby by mal byť štandard. “Parkovanie” a istoty na teplom mieste by mali byť spoločensky neakceptovateľné.
„Freelance“ v zmysle nájdenia a uchopenia svojich silných stránok a ich vnesenie do spoločenského zapojenia či služby by mal byť štandard.
Si spokojný tam, kde si?
Som spokojný s tým, čo robím. Práca mi dáva zmysel, ľudia si cenia, čo robím. Čo ma teší najviac? Asi to, že môžem rozvíjať to, čo vnímam ako dôležité a podstatné pre dnešnú dobu: rozvoj myslenia, cítenia a vôle u dospelých ľudí prostredníctvom jogy.
Vlado, ďakujem za inšpiratívny a podnetný rozhovor :).
